obsahuje tieto rastliny:

  • Aký máte typ pleti?
  • Základné fakty o koži
  • FUNKCIA KOŽE
  • KOŽNÝ TEST
  • Aký máte typ pleti?

    NORMÁLNA PLEŤ
    Normálna pleť je dnes veľmi zriedkavá. Takúto pleť má len málo šťastných ľudí, a aj to obyčajne len v mladosti. Veď prach a znečistený vzduch, ktorý obklopuje všetky nezakryté časti našej pokožky, najmä na tvári, ďalej tvrdá voda z vodovodu, ktorou sa umývame a ktorá je niekedy dosť výdatne chlórovaná, často aj nesprávna výživa a škodlivá mimika, sprevádzajúca rozličné pocity, ako aj zbytočné pohyby tvárových svalov pri jedení, to všetko spôsobuje, že pleť tváre pomerne rýchlo starne.
    Správnym ošetrovaním možno však toto starnutie oddialiť. Aká je vlastne normálna pleť muža? Je hladká, jemná a pružná, bez hlbokých vrások, póry na nej sú malé, mazové a potné žľazy pracujú normálne, t. j. nevylučujú nadmerné množstvo mazu a potu, farba kože je ružová, prípadne hnedastá.

    SUCHÁ PLEŤ
    V mladosti je suchá pleť napätá a hladká, ale rýchlo starne — už v pomerne mladom veku stráca pružnost a začínajú sa tvoriť jemné vrásky. Kto má teda suchú pleť, mal by sa o jej ošetrovanie starať už v mladom veku. Treba to zdôrazňovať najmä športovcom.
    Suchá pleť je totiž veľmi málo odolná voči výkyvom počasia, zle znáša striedanie tepla a chladu, pretože ju nechráni prirodzená ochranná vrstva kožného mazu na povrchu.
    Je nedostatočne premastená, málo vláčna, nepružná, a preto v miestach, ktoré sa často napínajú a zvrašťujú, napríklad v okolí očí a úst, ľahko vznikajú aj malé trhlinky.
    Suchá pleť sa po umývaní vodou u niektorých ľudí aj podráždi, stiahne, prípadne i sčervenie, jemne sa olupuje a nemáva rozšírené póry.

    MASTNÁ PLEŤ
    Štruktúra tejto pleti je hrubšia, kožovitá, má rozšírené póry, miestami aj uhry. Mastná pleť sa vzhľadom často prirovnáva ku kôre pomaranča. Takáto pleť je na celej tvári lesklá, mastná, akoby naolejovaná.
    Zvýšený lesk pleti je dôsledkom činnosti mazových žliaz, ktoré sú uložené pod pokožkou na celom tele (s výnimkou dlaní a chodidiel) a ktoré sú najväčšie na brade, nose a čele. Mastnú pleť často pokrývajú malé olejovo sa lesknúce šupiny.
    Okrem toho býva bledá až sivá, pretože je zle prekrvená. Treba zdôrazniť, že mastná pleť má sklon k nečistotám. Na jej mastný povrch sa totiž ľahko prilepuje prach a nečistoty, takže budí dojem nepestovanosti.
    Nepomáha ani umývanie, pretože čím častejšie mastnú pleť umývame, tým rýchlejšie sa mastí. Takáto pleť si vyžaduje veľkú každodennú starostlivosť!

    Páni tiež hladali:

    • podkožný vred
    • podkozny vred na tvári
    • podkozny tuk na tvari
    • podkozne vredy na tvari
    • tvrda vyrazka na tvari
    • tvrda podkozna vyrazka

    Základné fakty o koži

    Základné fakty o koži
    Ak sa muž chce správne pestovať a urobiť niečo užitočné pre svoju krásu a zdravie, musí si osvojiť aspoň základné znalosti o svojej koži. Koža, keďže pokrýva celý ľudský organizmus, je životne dôležitý orgán, ktorý možno postaviť na úroveň napr. pľúc, srdca alebo pečene.
    Napriek tomu však väčšina mužov, a to aj tzv. „puntičkárov”, vie o koži len veľmi málo. Preto sa jej budeme podrobnejšie venovať i za cenu toho, že to možno bude trocha nezáživné.
    No určite každý uzná, že len po dôkladnom oboznámení sa s podstatou, funkciou a úlohou kože môžeme lepšie pochopiť zmysel a yýznam viacerých kozmetických úkonov.

    Hmotnosť kože dosahuje 3 — 3,5 kg, spolu s podkožným tukom dokonca 17,5 kg. Viacerých možno prekvapí, že je to asi 16 % celkovej hmotnosti ľudského tela. Hrúbka kože (bez tukovej vrstvy) kolíše medzi 0,5 až 4 mm, pretože je na rôznych miestach tela rozličná.
    Veľmi tenká je napr. koža na mihalniciach a na ušniciach, naproti tomu veľmi hrubá je na dlaniach a najmä na chodidlách, kde je rozšírená rohová vrstva, no hrubá je aj na bruchu, kde sa vytvára v koži tukový vankúš. Strata aj tretiny kože už môže mať za následok smrť.
    Farba kože závisí od viacerých zložiek — krvné farbivo v cievach predstavuje prvok červený, rohová vrstva žltohnedý, kožný pigment (melanín) hnedočierny a voda v koži prvok belavý.
    Povrch kože nie je nikdy dokonale hladký, má väčšie menšie ryhy alebo vrásky, ktoré vznikajú zriasením kože, činnosťou svalov (najmä na dlaniach a tvári) a jemné ryhy, ktoré sú charakteristické pre každého jedinca, takže podľa nich možno dokonca bezchybne indentifikovať každého človeka.
    Na pokožke, teda na vrchnej, vonkajšej časti našej kože sa ako v zrkadle odrážajú aj niektoré duševné procesy, neraz aj tie, ktoré by sme najradšej utajili. Pokožka ie totiž veľmi úzko spätá s vegetatívnounervovou sústavou.
    Preto sa nám napríklad pri nervozite potia ruky, pri náhlom zľaknutí sa alebo nevoľnosti nám zbledne tvár, alebo naopak, pri radosti, ale takisto aj keď sme v rozpakoch, nám tvár sčervenie.
    Tento jav je spravidla u žien nápadnejší ako u mužov preto, lebo ženská pokožka, najmä pleť, má viac jemných cievok ako mužská.

    Medicína rozlišuje tri základné, nad sebou uložené vrstvy kože. Sú to: pokožka (epidermis), zamša (corium) a najspodnejšia vrstva, podkožné väzivo (subcutis).
    Z hľadiska kozmetiky je azda najdôležitejšia povrchová časť kože, pokožka (epidermis). Táto vrstva, hoci je hrubá iba niekoľko desatín milimetra (na mihalnici má hrúbku iba 0,1 mm, na chodidle až 2 mm), pozostáva z piatich vrstiev.
    1. Prvú vrstvu tvoria základné čiže bazálne bunky (stratum basale). Bunky tejto vrstvy majú veľké jadro a obsahujú kožný pigment (melanín). Tento pigment sa množí účinkom ultrafialových lúčov a podmieriuje zafarbenie, zhnednutie, kože.
    Pigment sa tvorí v osobitných, tzv. svetlých bunkách (melanocytoch), ktoré sú roztrúsené medzi základnými bunkami. Základné bunky sa veľmi rýchlo delia, posúvajú sa smerom k povrchu pokožky, a tým umožňujú, resp. zabezpečujú aj hojenie kožných odrenín.
    2. Nad základnými bunkami je uložená vrstva trnitých, tzv. šťavnatých buniek (stratum spinosum). Táto vrstva je zložená zo štyroch až siedmich vrstiev buniek.
    Bunky sú medzi sebou navzájom spojené jemnými vláknami, tzv. mezibunkovými (protoplazmatickými) mostíkmi, ktoré pripomínajú tŕne. Navzájom sú od seba oddelené medzibunkovými štrbinami, ktorými sa z kapilár zamše dostáva do pokožky výživa.
    Je to dôležité najmä preto, lebo sama pokožka (epidermis) nemá krvné cievy, a tak prísun živín do pokožky, ako aj odsun produktov látkovej premeny sprostredkúva iba tkanivový mok.
    3. vrstva zrnitych buniek (stratum granulosum) sa nazýva podľa toho, že jej bunky obsahujú zrniečka podobné rohovine, tzv. keratohyalín, z ktorého sa tvorí rohovina (keratín).
    4. Vrstva svetlých buniek (stratum lucidum) leží nad vrstvou buniek zrnitych. Tieto bunky silne lámu svetlo a vďaka vylučovaniu vody z kože zúčastňujú sa aj na vodnom hospodárstve organizmu.
    5. Najvrchnejšia vrstva pokožky je vrstva rohová (stratum corneum), ktorá sprostredkúva styk kože s vonkajším prostredím. Táto vrstva tvorí vlastne už mŕtvu časť pokožky, ktorá sa postupne olupuje a odpadáva z kožného povrchu.
    Môžeme to pozorovat napríklad na lupinách vo vlasoch. Rohová vrstva sa stále dopĺňa rastom pokožky odspodu, pričom bunky prichádzajúce na povrch obsahujú rohovinu (keratín).
    Rohová vrstva je dôležitá najmä pre priepustnosť kože pre rozličné látky. Pôsobením trenia, tlaku, tepla i slnečného žiarenia rohová vrstva zhrubne, čím síce lepšie chráni kožu, ale nekrášli napríklad pleť.

    Pod pokožkou (epidermis) leží stredná väzivová vrstva, tzv. zamša (corium). Z kozmetického hľadiska je dôležité, že zamša predstavuje spleť vláken, ktoré zabezpečujú pevnosť, pružnosť a ťažnosť kože.
    Vlákna, z ktorých sa skladá zamša, sú dvojaké: kolagénne, ktoré prevažujú v hlbších častiach zamše, a pružné čiže elastické, ktoré obsahujú elastín a prevažujú v povrchových častiach zamše.
    Usporiadanie elastických vláken je typické pre každé miesto kožného povrchu a je veľmi dôležité najmä pri uskutočňovaní plastických operácií. Elastické vlákna sú jemnejšie než kolagénne.
    Medzi spleťou vláken sa nachádzajú aj ojedinelé, tzv. vázivové bunky (fibrocyty), v ktorých sa tvoria väzivové vlákna. Tieto bunky majú schopnosť prevziať niektoré funkcie pri zápaloch a poraneniach.
    U starších ľudí sa však v zamši vytvára už menej novych buniek, preto koža stráca svoju pružnosť a stáva sa vráskavou. Zamša okrem iného obsahuje aj veľké množstvo viazanej vody, ktorá spôsobuje, že povrch kože je hladký a napnutý.
    V zamši sa nachádza množstvo lymfatických a krvných ciev, ktoré prechádzajú v papilách do bohatých kapilárnych sietí. Tieto kapiláry zásobujú živnými látkami nielen zamšu, ale aj pokožku, epidermis.
    Siete vlásočníc presvitajú cez pokožku a dodávajú koži ružové zafarbenie. Zamša sa síce primkýňa k pokožke, ale hranica medzi pokožkou a zamšou nie je rovná. Zamša vysiela smerom k pokožke výbežky, tzv. papily.
    V týchto hrbolčekovitých papilách sú uložené početné nervové zakončenia, ktoré sú citlivé na dotyk, teplo, chlad, bolesť a podobné podnety.
    V zamši sú uložené aj potné a mazové žliazky, korene vlasov a vlasové papily. Tieto orgány sa spolu s nechtami označujú ako prídavné orgány kože. Vlasy a chlpy poskytujú organizmu tepelnú izoláciu (najmä na hlave), ale aj mechanickú ochranu.
    Chlpy zabraňujú vniknutiu častíc prachu a špiny do orgánov, ktoré sú uložené pod nimi (do očí, nosa, uší).
    Najhlbšiu vrstvu kože tvorí podkožné tukové väzivo (subcutis). Pozostáva z riedkeho väziva, v ktorom sa ukladá tuk. Táto vrstva je zároveň zásobárňou tuku, vody a soli v tele.
    Z tohto tuku organizmus čerpá energiu najmä vtedy, ak ju nedostáva potravou, alebo pri ťažkej fyzickej námahe. A naopak, tuk zo stravy bohatej na jouly sa ukladá práve v tomto podkožnom väzive.
    V podkožnom väzive sú uložené tukové lalôčiky, ktoré spolu s väzivom najviac vplývajú na zaokrúhlenosť, resp. hranatosť telesných tvarov človeka.
    Jednou z dôležitých funkcií tejto vrstvy kože je chrániť orgány, ktoré sú uložené pod kožou, pred škodlivými vonkajšími mechanickými vplyvmi (údermi) a pred veľkými tepelnými výkyymi.
    Podkožné väzivo je vyživované krvnými i lymfatickými cievami, preto pri jeho poranení vyteká krv. V tejto vrstve sú uložené aj rozličné nervové zakončenia.

    FUNKCIA KOŽE

    FUNKCIA KOŽE
    Koža sa teda skladá z niekoľkých vrstiev a každá z nich má svoju funkciu, životne dôležitú pre zdravý organizmus. Koža teda chráni vnútorné orgány pred vonkajšími škodlivými mechanickými vplyymi, ako sú úder, tlak, nárazy atď.
    Tekutina v koži v podobe tkanivového moku tvorí vodný vankúš, ktorý chráni podkožné orgány pred tlakmi zvonka. Podkožný tuk sme už opísali ako prostriedok mechanickej ochrany organizmu.
    Koža okrem toho chráni orgány aj pred nepriaznivými účinkami žiarenia, najmä ultrafialového. Dôležitá je aj jej ochranná funkcia proti chemikáliám a jedom. Koža zabraňuje aj vnikaniu škodlivých baktérií do organizmu, a tým poskytuje ochranu pred infekciami.
    Tuková emulzia na povrchukože zasa chráni proti vysychaniu. Nenahraditefná je funkcia kože ako tepelného regulátora ľudského organizmu. V horúčave potné žlazy vylučujú tekutinu (pot), ktorá obsahuje vodu a soli a práve odparovaním tejto vody sa kožný povrch i celý organizmus ochladzuje.
    Naproti tomu pri pôsobení chladu sa tvorba potu obmedzuje, vzpriamovače vlasov sa sťahujú a vzniká tzv. husia koža.
    V teplom prostredí sa rozťahujú aj kožné cievy a vlásočnice, čo spôsobuje, že organizmus vtedy odovzdáva viac tepla do okolia. V chladnom prostredí sa, naopak, cievy a kožné vlásočnice sťahujú, telo odovzdáva do okolia málo tepla, a tým sa udržiava stála vnútorná teplota organizmu.
    Preto koža pôsobením chladného vzduchu bledne, kým v teple červenie.

    Koža má dôležitú funkciu aj pri odstraňovaní škodlivých látok z tela, a to činnosťou potných žliaz. Tým vlastne koža zasahuje do celkového hospodárenia organizmu s vodou, so soľami i s organickými látkami (močovinou).
    Pri chorobách obličiek môže organizmus potením do istej miery nahradiť funkciu obličiek.
    Koža má schopnosf dýchat’. Aj keď táto funkcia predstavuje iba jedno percento z celkového množstva kyslíka získaného dýchaním pľúcami, pokožka predsa len predstavuje nezávislý orgán, ktorý získava kyslík pre organizmus.
    Koža je aj dôležitý zmyslový orgán. Pretože sú v nej uložené nervy a citové telieska spojené s centrálnym nervoyým systémom, na ktorý sú napojené nervové i vnútorné orgány, do kože sa vo veľkej miere premietajú aj choroby vnútorných orgánov.
    Preto pocity svrbenia, bolesti a pálenia nemusia vždy spôsobovať iba chorobné zmeny v samej koži. Citlivosť kože ako zmyslového orgánu je nesmierne jemná. V nej sú uložené nervové zakončenia, a preto dokáže tak dokonale vnímať pocit bolesti, chladu, tepla, sucha atď.
    Najmä v bruškách prstov je veľa citových teliesok, takže napr. slepci, odkázaní na tento zmyslový orgán, vo veľkej miere využívajú jeho citlivosť a koža im vlastne v istom zmysle čiastočne nahrádza aj zrak.
    Koža má schopnosť reagovat na rozličné vnútorné i vonkajšie podnety. Preto rozličné kožné choroby môžu spôsobovať aj vnútorné poruchy, prípadne aj poruchy nervovej sústavy, trávenia a látkovej premeny, rozličné hormonálne vplyvy atď.
    Medzi vonkajšie vplyvy, ktoré môžu narúšať kožu, rátame predovšetkým počasie, teplo, chlad, hluk, žiarenie a iné.

    Dôležitou funkciou kože, ako sme už spomenuli, je aj ochrana organizmu pred účinkami ultrafialového žiarenia. Koža má schopnosť vytvárať kožný pigment, melanín, ktorý pohlcuje škodlivé účinky ultrafialového žiarenia.
    Preto sa pri opaľovaní pokožka najprv zapáli a až potom zhnedne — v základnej vrstve povrchovej pokožky sa totiž množia pigmentové bunky, v nich sa nahromadí množstvo pigmentu a v dôsledku toho sa pokožka stáva opálenou.
    Vplyvom účinku ultrafialových lúčov dokáže koža zároveň vytvárať aj vitamín D, tzv. protikrivicový vitamín.

    Najdôležitejšou vlastnosťou a funkciou kože z hľadiska kozmetického je jej schopnost vstrebávat’ lieky, chemikálie i kozmetické prostriedky. Povedané inými slovami, tieto látky môžu z povrchu kože preniknúť do kapilár zamše.
    Toto vstrebávanie látok závisí od viacerych činiteľov, napríklad od stavu rohovej vrstvy, od charakteru lieku či prípravku, ale — ako to potvrdili aj novšie vedecké výskumy — predovšetkým od molekulovej hmotnosti látky, ktorá sa má vstrebať.
    Prekrvením kože, napríklad pôsobením horúcich obkladov, ohrievaním soluxovou lampou alebo masážou, možno do istej miery zvýšiť schopnosť kože vstrebať niektoré látky. Po napučaní, spôsobenom obkladmi, aj rohová vrstva kože sa stáva priepustnejšou.
    Ako sme už spomenuli, koža chráni organizmus aj pred škodlivymi baktériami a plesňami tým, že na svojom povrchu vytvára ochranný kyslý plášť(film) z vody, potu, mazu, bielkovín a ich rozpadových produktov. Tento plášť zabraňuje nadmernému rozmnožovaniu sa baktérií, plesní a choroboplodných zárodkov a zároveň tlmí účinky slabých kyselín a zásad, s ktorými sa telo dostáva do styku.
    Maz dodáva pokožke mäkkosť a vláčnosť. Kyslý plášť má teda ochrannú funkciu, a preto musíme dbať, aby bol na celej pokožke neporušený. Hodnota tohto plášťa sa dá „merať” a vyjadruje sa v tzv. pH-hodnotách (pH = koncentrácia vodíkových iónov), ktoré udávajú kyslosť či zásaditosť tohto plášťa.
    Normálna, zdravá pokožka má hodnotu pH 5,5 až 6,5. Všetky hodnoty kože pod pH 5,5 alebo nad pH 6,5 už označujú buď organické zmeny kože, alebo iba nesprávny spôsob jej ošetrovania.
    Prakticky to znamená, že pravdepodobne používame nesprávne kozmetické prípravky. Kozmetické prípravky musia totiž spĺňať predpísané pH-hodnoty, a preto sa musia pohybovať v rozmedzí hodnôt pH 3,5 až pH 9.
    Je však vhodné, keď ich pH-hodnota sa približuje pH-hodnote pokožky. Predovšetkým musíme dbať na to, aby prípravky, ktoré často zostávajú na pleti po celý deň, neprekročili tieto hodnoty pH.
    Preto napríklad neodporúčame používať na umývanie tváre mydlá, ktoré mávajú hodnotu pH 9 a hodia sa skôr na umyvanie menej chúlostivých častí tela. Ale aj na umývanie týchto častí tela by sme mali používať radšej pretučnené, mierne alkalické mydlá.
    Najmä muži s chúlostivejšou pleťou by si mali tvár čistiť iba pleťovými mliekami a čistiacimi krémami, ktorých hodnota neprekračuje pH 5 až 7. Ochranný kyslý plášť kože si musíme veľmi chrániť, pretože jeho porušením sa poškodzuje aj kožná flóra, a v tom prípade môžu získať prevahu škodlivé baktérie.
    Akné, vyrážky a pľuzgieriky, ba aj vriediky a vredy sú následkom porušenia takejto ekologickej rovnováhy kože. Poruchy kože môže vyvolávať už aj samo používanie alkalických mydiel. Dôkladnému umývaniu sa však nemožno vyhnúť.
    Keby sme sa neumývali, maz a pot, ktoré sa nachádzajú na pokožke, by sa časom celkom rozložili a spôsobili by nepríjemný zápach. Kyslý plášť kože porušujú aj dezinfekčné a dezodoračné prostriedky s antibakteriálnymi látkami, antibiotiká a iné prostriedky.
    Všeobecne sa hovorieva, že muži nestarnú tak rýchlo ako ženy a že mužská tvár zostáva dlhšie bez vrások. To síce neplatí všeobecne, neslobodno však prehliadnuť, že aj keď typy pokožky mužov a žien sú rovnaké, v štruktúre kože mužov a žien sú určité rozdiely.
    Veď aj neodborník ľahko spozná, že mužská pokožka je hrubšia ako ženská. Naproti tomu podkožné tkanivo u ženy je lepšie vystlané ako u muža. Ženská pleť má viac jemných cievok ako mužská. Aj preto sa ženy ľahšie červenajú ako muži.
    Na mužskej pleti je viac mazových žliaz ako na ženskej, preto je mužská koža spravidla mastnejšia. Funkcia mazových žliaz ochabuje u mužov oveľa neskôr ako u žien a okrem toho majú muži aj väčšie póry.
    Aj keď je teda mužská pokožka naozaj o niečo odolnejšia ako ženská, bolo by nesprávne sa domnievať, že sa preto zaobíde aj bez ošetrenia. Ved poveternostné podmienky pôsobia na každého rovnako a väčšinu prác v ťažkých podmienkach, napríklad v továrriach, baniach, pod holým nebom, pri vysokých peciach atď. vykonávajú muži.
    Preto aj napriek väčšej odolnosti je ich pokožka väčšmi ohrozená, pretože je vydaná napospas suchu, výparom, horúčave atď. Muži si to často neuvedomujú a ochrane svojej pokožky nevenujú nijakú pozornosť.
    To sa však onedlho prejaví tým, že majú tvár neúmerne svojmu veku vysušenú, poškodenú, zostarnutú.
    Muži by mali venovať starostlivosť svojej pleti už aj preto, že sa denne, príp. každý druhý deň holia. Pri holení sa zarastené časti tváre dráždia a odtučňujú.
    Ak sa muži po holení natierajú príliš alkoholickými prípravkami, prípadne si týmito prípravkami natierajú ešte aj čelo a krk, môžu si pleť značne poškodiť. Žiaľ, väčšina mužov si ani neuvedomuje, čím všetkým škodí svojej kráse.
    Vážnu chybu robia aj tí muži, ktorí si neošetrujú okolie očí. Preto tak často vídame mužov, ktorí predčasne majú okolo očí vrásky, ba aj nepekné vačky.
    Je teda povinnosťou každého muža starať sa cieľavedome a včas o svoju pleť, pretože viaceré chyby sa neskôr už napraviť nedajú.

    Páni tiež hladali:

    • kysly pot
    • svrbenie v rozkroku u muzov
    • funkcia kože

    KOŽNÝ TEST

    KOŽNÝ TEST
    Na to, aby si muž mohol správne ošetrovať pokožku tváre, musí vedieť, aký má typ pleti. Najlepšie je dať si to zistiť u odborníka, v kozmetickom zariadení, kde na to majú nielen metódy a prístroje (napr. špeciálne lupy, dermaskopy), ale aj odbornú skúsenosť.
    Každý si však môže aj doma aspoň približne zistiť typ svojej pleti pomocou kožného testu.
    Tvár si dôkladne umyjeme vlažnou vodou a toaletným mydlom, aby sme odstránili prach, pot a maz. Po dvoch hodinách sa na pokožke znova utvorí kyslý ochranný plášť a vtedy už môžeme zisťovať typ svojej pokožky.
    Vezmeme tenký prieklepový alebo hodvábny papier (prípadne čisté zrkadlo) a pritlačíme ho na celú tvár. Ked po stiahnutí papiera zostanú na ňom (alebo na zrkadle) mastné škvrny, máme mastnú pleť; keď sú niektoré časti papiera (zrkadla) čisté, prostredná časť papiera je však mastná (čelo, nos a brada), máme zmiešanú pleť.
    Suchá a normálna pleť nezanecháva na papieri ani zrkadle nijaké stopy, a preto sa rozpoznáva dosť ťažko. Málokedy sa totiž vyskytujú presne vyhranené typy pleti.
    Na hranici normálnej a mastnej pleti je veľmi veľa odchýlok, takisto ako je veľa prechodov medzi normálnou a suchou pleťou. Chyby vznikajú často aj vtedy, keď sa pocit napätosti, podráždenosti, mierneho olupovania a červenania pokladá za prejav suchej pleti.
    Takéto príznaky sa však vyskytujú aj pri mastnej pleti, ak je náchylná na podráždenie. Takejto pleti spravidla škodí mydlo alebo tvrdá, najmä chlórovaná voda.
    Okrem týchto typov pleti má veľa ľudí pleť veľmi citlivú či chúlostivú. Takáto pleť si vyžaduje mimoriadne šetrné zaobchádzanie. To isté platí aj o starnúcej pleti, o ktorej budeme hovoriť osobitne.
    Dôležité je však vedieť, že časom sa človeku môže typ pleti meniť. Takéto zmeny môžu nastať napríklad vplyvom ročného obdobia, prípadne vplyvom počasia alebo aj zmenou bydliska, pracovného prostredia, pôsobením stresu, no predovšetkým starnutím.
    Preto by si každý muž mal z času na čas zopakovať kožný test.
    Veľa mužov sa chybne nazdáva, že návšteva kozmetického zariadenia, používanie rozličných krémov alebo dokonca pleťovej masky je v rozpore s ich predstavou o pravej „mužnosti”. Tento názor je však nielen vonkoncom nesprávny, ale predovšetkým škodlivý.
    Veď rovnako dôležité je, aby muž vyzeral dobre, t. j. zdravo a pestovane, ako sa to očakáva od ženy. Vo viacerých štátoch je dnes už samozrejmosťou, že pestovanosť nie je len privilégiom žien, ale v mnohých zamestnaniach sa priam vyžaduje, aby muž v tej či onej funkcii vyzeral kultivovane, teda aj pestovane.
    Aj naši muži by mali častejšie navštevovať kozmetické zariadenia a poradiť sa o správnom ošetrovaní svojej pleti. Ak triezvo uvážime, ani jednému mužovi sa nič nestane, ak si z času na čas dá ošetriť pleť, najmä očistiť ju od všetkých nečistôt, zbaviť uhrov atď.
    Veď nijaká „hrdosť” nie je dôležitejšia ako zdravie a dobrý vzhľad tváre.
    Sústavnou starostlivosťou o pleť, najmä preventívnou, sa totiž môžeme vyhnúť viacerým nepríjemnostiam. Preto by si mal každý muž osvojiť základné poznatky o tom, ako treba denne ošetrovať rozličné typy pleti ľahko dostupnými prostriedkami.
    Pretože nie je vždy jednoduché rozlíšiť typ svojej vlastnej pleti, pokúsime sa spresniť opis jednotlivých typov pleti.

    Páni tiež hladali:

    • ako zistim aku mam plet