Moderný muž a kozmetika

Moderný muž a kozmetika
Základom kozmetiky je čistota, bez ktorej nie je možné ani zdravie ani krása. Nie je to nijaký nový objav. Už za čias antickej kultúry sa krása a čistota pokladali za pojmy navzájom úzko späté.
Ludia sa oddávali kúpaniu nielen ako spôsobu očisty, ale aj ako spoločenskej udalosti, a pritom sa tešili zo zdravia svojho tela.
Podľa historických poznatkov možno za prvé „kúpele“ pokladať tie očistné zariadenia, ktoré sa našli pri vykopávkach v Hajdarabáde a ktoré svedčia o tom, že šľachta tu používala akési kúpeľne už pred viac ako 4000 rokmi.
Naši dávni predkovia aj bez akéhokoľvek vedeckého odôvodnenia dávali prednosť životu pri vode a ich náboženské rituály ich priamo nútili k očistným kúpeľom. Pozostatkom takéhoto rituálneho kúpania je napríklad aj ponáranie sa Indov v posvätnej rieke Ganges.
Aj starovekí Židia majú vo svoj ich náboženských predpisoch prísne rituálne podoby kúpania. Pre dnešného človeka je požiadavka hygieny, napríklad umývanie rúk pred jedením, po vykonaní potreby atď. samozrejmou vecou.
Na Kréte, v minojskom kráľovskom paláci sa našla z čias spred 3500 rokov kúpeľňa s veľkou kamennou vaňou. Teplá a studená voda sa privádzali vodovodným systémom a ich miešanie sa regulovalo dômyselne jednoduchým ventilom.
V starovekom Egypte sa starostlivosti o telo venovala mimoriadne veľká pozornosť. Svedčia o tom vykopávky, najmä staré paláce, kde sa našli zachované kúpeľne z čias pred viac ako 3000 rokov. Používali ich predovšetkým vládcovia a kňazi, teda muži.
Veľkú starostlivosť venovali hygiene aj v antickom Grécku. Aristokrati mali vo svojich palácoch vlastné kúpeľne, ale okrem toho jestvovali aj verejné kúpele, kde sa schádzala smotánka spoločnosti z oblasti politiky,umenia atd.
Kúpeľne s teplou i studenou vodou Gréci vybudovali aj vo svojich kolóniách.
Zvyk používať súkromné a verejné kúpele prevzali od Grékov aj starovekí Rimania. V Ríme postavili dokonca veľkolepé vodovody. Kúpeľňu cisára Diokleciána možno aj podľa dnešných kritérií pokladať za prepychovú.
Vieme, že patríciovia už pred 2000 rokmi používali na umývanie aj mydlo. Do kúpeľovej vody si už vtedy pridávali dokonca aj voňavé odvary z byliniek alebo prísady s liečivým účinkom.

Európsky stredovek sa naproti tomu vyznačoval úpadkom nielen kultúry a kozmetiky, ale aj hygieny. Obdobie feudalizmu hýrilo síce vonkajšou pompéznosťou v živote privilegovaných, ale v prepychových šľachtických palácoch vtedy nebolo miesta pre vaňu.
To súviselo okrem iného aj so stanoviskom cirkvi, ktorá prílišnú starostlivosť o ľudské telo, a to aj o hygienu, podozrievavo odmietala ako nástrahu diabla zvádzajúcu k hriešnosti.
Mnohí ľudia sa vôbec neumývali a už vonkoncom nekúpali, aby sa ani pred ich vlastným zrakom neobnažilo „hriešne“ telo. Dokonca aj šľachta si osvojila záporné stanovisko k hygiene.
„Vznešení páni“ pokladali kúpanie za škodlivé, ale nedostatok hygieny, nečistotu a zápach zakrývali rozličnými líčidlami, púdrami, voňavkami a parochňami. To platilo nielen o ženách, ale aj o mužoch.
Preto sa v tomto období venovala taká mimoriadna starostlivosť „móde“ mužov — šľachticov. Nedostatok hygieny však spôsoboval časté ochorenia z nečistoty a pustošivé epidémie, ktorým padli za obeť tisícky ľudí.
Dodnes nám „morové stĺpy“ v mnohých našich mestách pripomínajú hrôzy týchto čias.

Hygiene sa začala venovať cieľavedomejšia pozornosť až koncom minulého storočia. Viaceré pokrokové, „osvietené“ osobnosti začali hlásať potrebu a užitočnosť hygieny a pravidelného kúpania.
Postupne sa čoraz väčšmi presadilo poznanie, že čistota je dôležitou podmienkou zdravia a krásy. Za veľmi zdravé sa vtedy už aj vo „vyšších kruhoch“ pokladalo kúpanie v kadi naplnenej chladnou vodou alebo odvarom z byliniek.
Týmto spôsobom sa čoraz viac ľudí nielen kúpalo, ale zároveň aj otužovalo.
Dnes pokladáme kúpeľňu za najprirodzenejšiu súčasť každého normálneho bytu. Dalo by sa povedať, že skoro každý z nás už má vyvinutú vedomú potrebu pravidelného kúpania a pestovania tela.
Veď dnes, keď všade žije veľa ľudí na pomerne úzkom priestore, nečistota by mohla mať katastrofálne následky. Ale nejde len o ochranu pred epidémiami. Ide o to, aby každému bolo jasné, že čistota, zdravie a krása sú navzájom obsolútne neoddeliteľné.
Nestačí však túto pravdu iba uznávať. Treba podľa nej aj konať. Voda je v dennej hygiene nepostrádateľná. Nestačí však, aby si muž za celý deň iba ráno umyl tvár. Kto chce byť už od rána svieži a voňať čistotou, mal by sa každý deň sprchovať a raz, prípadne dvakrát za týždeň sa okúpať vo vani.
Pokožku treba zbavovať nielen prachu a inej špiny, ale aj výlučkov potných žliaz, odumretých buniek a zvyškov rohovej vrstvy. Len tak môže pokožka nehatene plniť svoju funkciu.
Mnohí muži však majú — bez toho, aby si to vôbec uvedomili — citlivú pokožku, ktorá neznáša vodu z vodovodu, najmä ak je tvrdá. Táto voda totiž obsahuje veľa vápenatých a horčíkových zlúčenín, ktoré spôsobujú, že citlivá pokožka sa stáva drsnou a časom aj popraská.
Takúto vodu si však pred použitím môžeme zmäkčiť, a to tak, že na jeden liter vody pridáme jednu lyžičku bóraxu alebo pol lyžičky sódy bikarbóny.
Čo sa týka kúpania vo vani, mali by sme dodržiavať zlatú strednú cestu.
Denné kúpanie vo vani je škodlivé, pretože zbavuje pokožku okrem nečistôt nielen tuku, ale aj ochranného kyslého plášťa, v ktorom žijú na pokožke milióny dôležitých, pre telo užitočných baktérií.
Tie sa po každom kúpeli a umytí mydlom zničia, čím sa uvoľňuje priestor pre pôsobenie nežiadúcich škodlivých baktérií a húb, ako aj rozličných plesní. Z toho teda vyplýva, že sa máme radšej menej kúpať, ale o to častejšie sprchovať.
Ved špina sa sprchovaním zmýva rovnako dobre ako kúpaním. Sprchovanie je vlastne aj hygienickejšie, netrvá tak dlho ako kúpanie (spojené aj s vylihovaním) vo vani, a preto kožu aj menej vysušuje. Sprchovať sa teda môžeme denne.
Denne sa treba umývať mydlom najmäna tých častiach tela, kde je zvýšená činnosť potných žliaz (pod pazuchami, v rozkroku a v okolí pohlavných ústrojov). Sprchujeme sa vlažnou, nie horúcou vodou a sprchovanie zakončíme studenou vodou.
Ranné sprchovanie je nielen osviežujúce, ale aj zdravé, pretože podporuje krvný obeh.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *