Základné fakty o koži

Základné fakty o koži
Ak sa muž chce správne pestovať a urobiť niečo užitočné pre svoju krásu a zdravie, musí si osvojiť aspoň základné znalosti o svojej koži. Koža, keďže pokrýva celý ľudský organizmus, je životne dôležitý orgán, ktorý možno postaviť na úroveň napr. pľúc, srdca alebo pečene.
Napriek tomu však väčšina mužov, a to aj tzv. „puntičkárov”, vie o koži len veľmi málo. Preto sa jej budeme podrobnejšie venovať i za cenu toho, že to možno bude trocha nezáživné.
No určite každý uzná, že len po dôkladnom oboznámení sa s podstatou, funkciou a úlohou kože môžeme lepšie pochopiť zmysel a yýznam viacerých kozmetických úkonov.

Hmotnosť kože dosahuje 3 — 3,5 kg, spolu s podkožným tukom dokonca 17,5 kg. Viacerých možno prekvapí, že je to asi 16 % celkovej hmotnosti ľudského tela. Hrúbka kože (bez tukovej vrstvy) kolíše medzi 0,5 až 4 mm, pretože je na rôznych miestach tela rozličná.
Veľmi tenká je napr. koža na mihalniciach a na ušniciach, naproti tomu veľmi hrubá je na dlaniach a najmä na chodidlách, kde je rozšírená rohová vrstva, no hrubá je aj na bruchu, kde sa vytvára v koži tukový vankúš. Strata aj tretiny kože už môže mať za následok smrť.
Farba kože závisí od viacerých zložiek — krvné farbivo v cievach predstavuje prvok červený, rohová vrstva žltohnedý, kožný pigment (melanín) hnedočierny a voda v koži prvok belavý.
Povrch kože nie je nikdy dokonale hladký, má väčšie menšie ryhy alebo vrásky, ktoré vznikajú zriasením kože, činnosťou svalov (najmä na dlaniach a tvári) a jemné ryhy, ktoré sú charakteristické pre každého jedinca, takže podľa nich možno dokonca bezchybne indentifikovať každého človeka.
Na pokožke, teda na vrchnej, vonkajšej časti našej kože sa ako v zrkadle odrážajú aj niektoré duševné procesy, neraz aj tie, ktoré by sme najradšej utajili. Pokožka ie totiž veľmi úzko spätá s vegetatívnounervovou sústavou.
Preto sa nám napríklad pri nervozite potia ruky, pri náhlom zľaknutí sa alebo nevoľnosti nám zbledne tvár, alebo naopak, pri radosti, ale takisto aj keď sme v rozpakoch, nám tvár sčervenie.
Tento jav je spravidla u žien nápadnejší ako u mužov preto, lebo ženská pokožka, najmä pleť, má viac jemných cievok ako mužská.

Medicína rozlišuje tri základné, nad sebou uložené vrstvy kože. Sú to: pokožka (epidermis), zamša (corium) a najspodnejšia vrstva, podkožné väzivo (subcutis).
Z hľadiska kozmetiky je azda najdôležitejšia povrchová časť kože, pokožka (epidermis). Táto vrstva, hoci je hrubá iba niekoľko desatín milimetra (na mihalnici má hrúbku iba 0,1 mm, na chodidle až 2 mm), pozostáva z piatich vrstiev.
1. Prvú vrstvu tvoria základné čiže bazálne bunky (stratum basale). Bunky tejto vrstvy majú veľké jadro a obsahujú kožný pigment (melanín). Tento pigment sa množí účinkom ultrafialových lúčov a podmieriuje zafarbenie, zhnednutie, kože.
Pigment sa tvorí v osobitných, tzv. svetlých bunkách (melanocytoch), ktoré sú roztrúsené medzi základnými bunkami. Základné bunky sa veľmi rýchlo delia, posúvajú sa smerom k povrchu pokožky, a tým umožňujú, resp. zabezpečujú aj hojenie kožných odrenín.
2. Nad základnými bunkami je uložená vrstva trnitých, tzv. šťavnatých buniek (stratum spinosum). Táto vrstva je zložená zo štyroch až siedmich vrstiev buniek.
Bunky sú medzi sebou navzájom spojené jemnými vláknami, tzv. mezibunkovými (protoplazmatickými) mostíkmi, ktoré pripomínajú tŕne. Navzájom sú od seba oddelené medzibunkovými štrbinami, ktorými sa z kapilár zamše dostáva do pokožky výživa.
Je to dôležité najmä preto, lebo sama pokožka (epidermis) nemá krvné cievy, a tak prísun živín do pokožky, ako aj odsun produktov látkovej premeny sprostredkúva iba tkanivový mok.
3. vrstva zrnitych buniek (stratum granulosum) sa nazýva podľa toho, že jej bunky obsahujú zrniečka podobné rohovine, tzv. keratohyalín, z ktorého sa tvorí rohovina (keratín).

4. Vrstva svetlých buniek (stratum lucidum) leží nad vrstvou buniek zrnitych. Tieto bunky silne lámu svetlo a vďaka vylučovaniu vody z kože zúčastňujú sa aj na vodnom hospodárstve organizmu.
5. Najvrchnejšia vrstva pokožky je vrstva rohová (stratum corneum), ktorá sprostredkúva styk kože s vonkajším prostredím. Táto vrstva tvorí vlastne už mŕtvu časť pokožky, ktorá sa postupne olupuje a odpadáva z kožného povrchu.
Môžeme to pozorovat napríklad na lupinách vo vlasoch. Rohová vrstva sa stále dopĺňa rastom pokožky odspodu, pričom bunky prichádzajúce na povrch obsahujú rohovinu (keratín).
Rohová vrstva je dôležitá najmä pre priepustnosť kože pre rozličné látky. Pôsobením trenia, tlaku, tepla i slnečného žiarenia rohová vrstva zhrubne, čím síce lepšie chráni kožu, ale nekrášli napríklad pleť.

Pod pokožkou (epidermis) leží stredná väzivová vrstva, tzv. zamša (corium). Z kozmetického hľadiska je dôležité, že zamša predstavuje spleť vláken, ktoré zabezpečujú pevnosť, pružnosť a ťažnosť kože.
Vlákna, z ktorých sa skladá zamša, sú dvojaké: kolagénne, ktoré prevažujú v hlbších častiach zamše, a pružné čiže elastické, ktoré obsahujú elastín a prevažujú v povrchových častiach zamše.
Usporiadanie elastických vláken je typické pre každé miesto kožného povrchu a je veľmi dôležité najmä pri uskutočňovaní plastických operácií. Elastické vlákna sú jemnejšie než kolagénne.
Medzi spleťou vláken sa nachádzajú aj ojedinelé, tzv. vázivové bunky (fibrocyty), v ktorých sa tvoria väzivové vlákna. Tieto bunky majú schopnosť prevziať niektoré funkcie pri zápaloch a poraneniach.
U starších ľudí sa však v zamši vytvára už menej novych buniek, preto koža stráca svoju pružnosť a stáva sa vráskavou. Zamša okrem iného obsahuje aj veľké množstvo viazanej vody, ktorá spôsobuje, že povrch kože je hladký a napnutý.
V zamši sa nachádza množstvo lymfatických a krvných ciev, ktoré prechádzajú v papilách do bohatých kapilárnych sietí. Tieto kapiláry zásobujú živnými látkami nielen zamšu, ale aj pokožku, epidermis.
Siete vlásočníc presvitajú cez pokožku a dodávajú koži ružové zafarbenie. Zamša sa síce primkýňa k pokožke, ale hranica medzi pokožkou a zamšou nie je rovná. Zamša vysiela smerom k pokožke výbežky, tzv. papily.
V týchto hrbolčekovitých papilách sú uložené početné nervové zakončenia, ktoré sú citlivé na dotyk, teplo, chlad, bolesť a podobné podnety.
V zamši sú uložené aj potné a mazové žliazky, korene vlasov a vlasové papily. Tieto orgány sa spolu s nechtami označujú ako prídavné orgány kože. Vlasy a chlpy poskytujú organizmu tepelnú izoláciu (najmä na hlave), ale aj mechanickú ochranu.
Chlpy zabraňujú vniknutiu častíc prachu a špiny do orgánov, ktoré sú uložené pod nimi (do očí, nosa, uší).
Najhlbšiu vrstvu kože tvorí podkožné tukové väzivo (subcutis). Pozostáva z riedkeho väziva, v ktorom sa ukladá tuk. Táto vrstva je zároveň zásobárňou tuku, vody a soli v tele.

Z tohto tuku organizmus čerpá energiu najmä vtedy, ak ju nedostáva potravou, alebo pri ťažkej fyzickej námahe. A naopak, tuk zo stravy bohatej na jouly sa ukladá práve v tomto podkožnom väzive.
V podkožnom väzive sú uložené tukové lalôčiky, ktoré spolu s väzivom najviac vplývajú na zaokrúhlenosť, resp. hranatosť telesných tvarov človeka.
Jednou z dôležitých funkcií tejto vrstvy kože je chrániť orgány, ktoré sú uložené pod kožou, pred škodlivými vonkajšími mechanickými vplyvmi (údermi) a pred veľkými tepelnými výkyymi.
Podkožné väzivo je vyživované krvnými i lymfatickými cievami, preto pri jeho poranení vyteká krv. V tejto vrstve sú uložené aj rozličné nervové zakončenia.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>